Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 27.08.2014 16:47

Až takéto hodnoty môžu dosiahnuť ranné teploty v piatok (v dolinách) a sobotňajšie popoludňajšie teploty (na juhozápade). Na väčšine územia sa však v piatok ráno ochladí na +11/+6°C, v horských dolinách a kotlinách na +6/+1°C a predposledný letný deň - sobota, prekvapí po dvoch týždňoch chladného počasia príjemnými teplotami prevažne +22/+27°C. V Hurbanove, najteplejšom kúte Slovenska boli podľa SHMÚ za posledných 16 dní zaznamenané len 4 letné dni s maximálnou teplotou nad +25°C. V tretej augustovej dekáde neprišiel ani jeden letný deň. Preto mnohí privítajú oteplenie na konci augusta, ktoré prinesie na svojej zadnej strane anticyklóna, ktorá sa ešte deň predtým rozšíri od západu v studenom vzduchu a spôsobí výrazný pokles nočných teplôt zo štvrtka na piatok. Prvých 25 dní augusta ako celok skončilo podľa blogu prof. Lapina s odchýlkou len 0,2°C nad dlhodobým priemerom (Hurbanovo +26,0°C), august však nasledoval po teplom júni a veľmi teplom júli 2014, leto sa tak napriek upršanému a oblačnému charakteru zapíše podobne ako všetky od konca 80.-tych rokov ako teplotne nadpriemerné, podľa klimatologického hodnotenia teplé. Dlhodobé prognózy na niekoľko mesiacov sa zhodujú na tom, že jeseň by mala byť teplá v severnej a východnej Európe a upršaná od Malej Ázie cez Balkán až k Alpám.

Posledné desaťročia len jesenné mesiace zaznamenali napriek globálnemu otepľovaniu ochladzovanie 

 

Viaceré štúdie skúmajú teplotné a zrážkové trendy v stredoeurópskom priestore v posledných desaťročiach. Jedna, nedávna z nich (Kučera, Pecho, 2014) potvrdila, že záporné trendy v priemerných, ale aj extrémnych mesačných teplotách vykazujú na Slovensku len jesenné mesiace. Zaujímavý je však nárast, ktorý podľa štúdie zaznamenali cyklonálne situácie, ktoré sú s poklesom jesenných teplôt spojené. Tie prinášali v posledných desaťročiach obdobia 1951 až 2010 čoraz častejšie upršanú jeseň namiesto babieho leta. Predbežné výsledky ukazujú, že na jeseň okrem anticyklonálnych situácií poklesla aj frekvencia zonálnych poveternostných typov na úkor meridionálnych. Spomedzi 4 smerov prúdenia (E-SE, S-SW, W-NW a N-NE) pri 10%-tách najchladnejších dní vo všetkých sezónach zaznamenali takmer všetky smery v zmysle globálneho otepľovania pokles studených dní prinášaných z týchto smerov. V 4 prípadoch boli trendy kladné a studených situácií z týchto smerov pribúdalo - väčšinou, okrem jesene, sa jednalo o nevýrazné trendy blízke nule. Najväčší prírastok studených dní zaznamenala práve jeseň, a to pri N-NE situáciách a dokonca, keď situácie autori rozdelili medzi cyklonálne a anticyklonálne, cyklonálne na jeseň pri 10% najchladnejších dní vykazovali ako jediné nárast počtu chladných dní. Pri 10% najteplejších dní jeseň dosiahla najmenej výrazné trendy (čo sa týka vzrastu počtu najteplejších dní). Čo sa týka poklesu počtu najchladnejších dní, na jeseň poklesli ich počty najmenej, resp. slabo vzrástli. Pri najteplejších aj najchladnejších dňoch bol najväčší pokles badateľný pri W-NW, teda situáciách, viažucich sa so zonalitou. Jediný mesiac s celkovým negatívnym trendom teplôt bol október, september s novembrom sa vyznačovali poklesom teploty extrémnych mesačných teplôt (napr. najteplejší deň v mesiaci, najchladnejší deň v mesiaci, najteplejšia noc v mesiaci, najchladnejšia noc v mesiaci). Pri ostatných ročných obdobiach takéto trendy neboli preukázané. Kým v 60.-tych rokoch pripadalo na jeseň pod 40 dní so zrážkami, po roku 2000 to bolo už v priemere okolo 48 dní so zrážkami. Trend je pritom pomerne lineárny. 

 

Obr.: Jeseň bola v posledných desaťročiach čoraz sychravejšia (Zdroj: http://miracleofnature.org/)

 

 

 

Výsledky podobných štúdií nastoľujú širokú diskusiu o tom, čo mohlo tieto zmeny v jesennom počasí spôsobiť. Jednou z možností je vplyv rekordne teplej Arktídy na zmeny v cirkulácii na jeseň nad severnou hemisférou. Posledné 2 desaťročia totiž ľadu v Arkítde ubúda každým rokom a posledné štúdie (najmä prof. Francis) naznačujú, že roky s rekordne nízkou rozlohou letného zaľadnenia sú spojené s poklesom meridionálneho gradientu teploty a tlaku vzduchu na jeseň v celej hemisfére. Celý systém rozloženia teplôt a tlaku je tak na jeseň spojený častejšie s negatívnou fázou arktickej a severoatlantickej oscilácie, čo vyvoláva posun arktického a polárneho frontu a tým aj dráh cyklón ("stormtrack") do južnejších zemepisných šírok. To má podľa tejto teórie podiel na cyklonálnejších a chladnejších podmienkach na jeseň v našom priestore. Po hlbšej analýze indexov arktickej oscilácie však hodnoty nenasvedčujú tomu, že v posledných desaťročiach mesiacov so záporným AO indexom pribúda (to však nevylučuje, že roky s rekordným úbytkom viac korelujú s rokmi so záporným indexom). Zaujímavý je však regionálny vzor - práve na október. Po roku 1988 bolo v euroatlantickom priestore len 6 októbrov, ktoré mali kladný NAO index, ostatných 20 bolo v zápornej fáze. Tento fakt pravdepodobne prispel aj k tomu, prečo sa posledné desaťročia v tomto mesiaci na Slovensku ochladzuje. Čo však tento výrazný nepomer (cca 3,3:1) spôsobilo a či sa NAO v októbri správala úplne náhodne, alebo nie zostáva nezodpovedanou otázkou. 

 

Zdroje časti článku:

Budikova D. 2009. Role of Arctic sea ice in global atmospheric circulation: A review / Global and Planetary Change 68 (2009) 149–163

Francis J. et al., 2009. Winter Northern Hemisphere weather patterns remember summer Arctic sea-ice extent. GEOPHYSICAL RESEARCH LETTERS, VOL. 36, L07503, doi:10.1029/2009GL037274, 2009

Francis J., Vavrus S.J., 2012. Evidence linking Arctic amplification to extreme weather in mid-latitudes. GEOPHYSICAL RESEARCH LETTERS, VOL. 39, L06801,doi:10.1029/2012GL051000, 2012

Kučera, M., Pecho, J., 2014. Priestorová a časová variabilita extrémov teploty vzduchu na Slovensku a ich vzťah k cirkulačným podmienkam v priestore strednej Európy. Geografická revue, Katedra geografie, geológie a krajinnej ekológie, č. seriálu: 10.1.2014, ISSN: 1336-7072, 26 s

Screen S.A., Simmonds I., 2014. Amplified mid-latitude planetary waves favour
particular regional weather extremes. PUBLISHED ONLINE: 22 JUNE 2014 | DOI: 10.1038/NCLIMATE2271

Tang Q., Francis J. et al., 2013. Cold winter extremes in northern
continents linked to Arctic sea ice loss. Environ. Res. Lett. 8 (2013) 014036 (6pp) doi:10.1088/1748-9326/8/1/014036

 

Z piatka na sobotu sa vo výške oteplí o takmer 10°C

 

Vo štvrtok sa za zvlneným studeným frontom rozšíri v studenom vzduchu tlaková výš. V jej chladnom sektore, na prednej strane zotrváme ešte aj v piatok ráno, kedy sa po dni s maximálnymi teplotami len +18/+23°C takmer vyjasní a teplota v 850-ke bude stále dosahovať len okolo +5°C. Najmä v dolinách na severe a severovýchode Slovenska sa tak môže teplota prepadnúť hlbšie pod 5°C, na 5/1°C, pričom nie sú vylúčené ojedinelé prízemné mrazy. Na juhozápade za prílevu o niečo teplejšieho vzduchu už bude teplejšie, v Bratislave cez +10°C. Počas piatka a soboty bude pokračovať prílev teplého vzduchu a stred tlakovej výše sa presunie nad východnú Európu. Ocitneme sa v jej teplom sektore a nad Viedňou podľa ansámblov môže teplota vo výške poskočiť blízko k +15°C. Pri spočiatku zmenšenej oblačnosti sa teploty na juhozápade môžu v tento deň vyšplhať predbežne až do +27/+28°C. Niekoľko letných dní ešte môže prísť na začiatku septembra, tie budú súvisieť s príchodom novej tlakovej výše. 

 

Obr.: Oteplenie očakávajú aj maďarskí meteorológovia (zdroj: omsz.hu)