Peter Lenčéš / 25.10.2014 15:32

Pôvodom hurikán Gonzalo v aktuálnom týždni uzavrel "prvé dejstvo" jesene a naštartoval jej druhé a súčasne záverečné "dejstvo", ktoré by sme mohli označiť ako "predzimie". Kým "prvé dejstvo" jesene býva spravidla priaznivejšie (s ohľadom na teplotné a zrážkové pomery) a obvykle doplnené azda najobľúbenejšou singularitou známou ako babie leto, "druhé dejstvo" má tendenciu odohrávať sa v chladnejších a sychravejších pomeroch, t.j. ide o počasie často označované oným známym prívlastkom "dušičkovské". Prechod medzi "prvým dejstvom" a "druhým dejstvom" jesene sa nezriedka situuje do poslednej dekády októbra.

 

"Predzimie" k nám v stredu nadránom veľmi efektne doslova vtrhlo a to v sprievode akcií viazaných na spomínaný bývalý hurikán Gonzalo. Šlo o búrky, výdatné zrážky a silný vietor, ktorý napríklad v Nitre dosiahol náraz vyše 100 km/h. Danou udalosťou bolo ukončené relatívne veľmi teplé, niekoľko týždňov trvajúce obdobie, v ktorom teploty aj napriek - po čase už pokročilej - jeseni za početných slnečných dní bežne vystupovali nad 20 °C.

Realitu nadštandardne príjemných dní vystriedala realita dotieravého chladu a sychravosti. V tejto znôške nejeden obyvateľ lokalít vo vyšších nadmorských výškach lokalizovaných zvlášť na severe a východe nášho územia po prvý raz od ostatnej zimnej sezóny zaznamenal pozdrav nezadržateľne sa vkrádajúcej zimy - pozdrav nebojácne padajúcich ihravo bielych pevných častíc.

 

 

Stane sa "druhé dejstvo" jesene pôdou pre "zimnú rozprávku"?           

 

Aktuálne podklady produkované numerickými modelmi situujú naše územie pre nadchádzajúci týždeň do anticyklonálneho rázu poveternosti, ktorý s dobrou pravdepodobnosťou zotrvá aj v prvej pentáde mesiaca november. Anticyklonalita by sa mala na našom území realizovať len v nevýraznom prúdení. V praxi to znamená, že stojíme pred stabilnými dňami, ktoré budú mať potenciál v nižších polohách odhaľovať dve tváre - buď slnečnú alebo pochmúrnu, poznačenú hmlami či tzv. nízkou oblačnosťou, ktorá býva bežným sprievodcom "predzimia". I keď predikcia nízkej oblačnosti patrí medzi veľmi rizikové problematiky, vyslovujeme sa za názor, že oná sivá, nepopulárna plachta brániaca nesmelému svitu "zubatého" slnečného kotúča nebude hrať prím, resp., existujú dobré šance pre prevahu slnečných popoludní už zmieneného obdobia (odhliadnuc od rán a skorých predpoludní, v ktorých sú v rámci starnúcej jesene platiac pre nižšie polohy hmly a nízka oblačnosť ťažkým súperom chabo žiariaceho kotúča).

Súhrnne vzaté, až do obdobia siahajúceho do dní prvej pentády novembra by sme sa mali vyhnúť cyklonálnym udalostiam sprevádzaným zrážkovými akciami, pričom teplotné pomery by sa mali odohrávať v najteplejších oblastiach Slovenska za slnečného počasia mierne nad úrovňou 10°C a v prípade celodenne udržanej nízkej oblačnosti jemne až mierne pod 10°C. Nočné minimá sa budú pohybovať od hodnôt mierne nad nulou v nížinách až po hodnoty slabo pod nulou v kotlinách a horských dolinách, t.j. počas rannej dochádzky do škôl či práce sa nám bude pripomínať blížiaca sa zimná sezóna.    

 

Podľa aktuálnych podkladov sa zdá, že koncom prvej pentády novembra bude mať tendenciu presadiť sa vplyv atlantickej cyklonality, ktorá by sa na našom území mohla prejaviť viac teplotne než zrážkovo, t.j. by mohla zvýšiť nočné minimá, narušiť inverzné zvrstvenie ovzdušia a tým jemne zdvihnúť denné teploty v rámci nášho územia ako celku a tiež zabezpečiť prísun oblačnosti súvisiacej s frontalitou. Vyjadrujeme sa skôr v prospech k nevýdatnej zrážkovej aktivite a to až do polovice novembra. Naďalej môžeme hovoriť o tom, že mesiac november sa vo svojej prvej polovici pravdepodobne neprejaví predčasnou a dlhšie trvajúcou fázou veľmi studeného počasia - dostupnými podkladmi sme usmerňovaní k očakávaniu teplotných pomerov balansujúcich v medziach priemeru a jemného nadpriemeru. Táto skutočnosť by mohla byť - pri zohľadnení hypotézy odrážajúcej názor, podľa ktorého po studenom novembri, resp. zvlášť jeho prvých dvoch dekádach sa zima ako taká v priebehu decembra stáva nestabilnou a rušenou teplejšími epizódami, akoby (v tom priaznivejšom prípade) dočasne "stratila dych" - dobrou správou pre priaznivcov "zimnej rozprávky".

 

Súvzťažne poznamenávame, že pre druhú polovicu novembra predikčne favorizujeme vplyv cyklonality realizujúcej sa tentoraz už v podobe priamych (nielen marginálnych) frontálnych udalostí a to za prevahy chladnejších vzduchových hmôt prenikajúcich z vyšších zemepisných šírok do našej oblasti.

Respektíve, mohli by sme hovoriť o očakávaní, v zmysle ktorého bude novembrové "predzimie" mierne oscilatívne, no systematicky tendovať k zimným pomerom (s tým však, že samotný nástup zimných pomerov je s výnimkou poslednej pentády novembra nepravdepodobný). No je vhodné zdôrazniť, že predikcia vývoja počasia v druhej polovici novembra v súčasnosti (s ohľadom na dátum) ešte stále spadá do problematiky rámcového výhľadu orientovaného na zimu (mesiace december, január, február) ako celok, t.j. nemožno ešte hovoriť o podrobnostiach.

 

 

"Zimná rozprávka" - nie "či?", ale "kedy?"

 

V prípade očakávaní "zimnej rozprávky" si nateraz, keď sa nachádzame len v polovici poslednej dekády októbra, môžeme dovoliť byť nesmelými optimistami - a to jednak na základe už zmienených predikčných úvah a jednak na základe klimatologických predikčných podkladov, ktoré jednotlivé mesiace nadchádzajúcej zimy (december, január, február) v zásade nevidia vo vzťahu k "snehu a mrazu" ako "stratené", resp. ich neodhaľujú vo farbách závratne vysokého teplotného nadpriemeru, skôr v medziach jemného až mierneho nadpriemeru (platiac pre ten-ktorý mesiac). Mohli by sme teda povedať, že "nezima" 2013/2014 zrejme nebude mať priameho nasledovníka. Ba čo viac, z uvedeného vyplýva, že existuje priestor i na prípadnú, veľmi podmanivú, niekoľko dní či pentád trvajúcu avantúru zimy.

 

Len máloktorý milovník zimného počasia by si neželal radikálne zovretie neľútostnej, zavíjajúcej meluzíny vyčíňajúcej v sivobielom temne, ktorá by svojím dychom až do špiku zmrazila všetko vôkol. Nie, nie je otázkou, či sa nás oná meluzína svojimi "chápadlami" zmocní. Otázkou je, kedy sa tak stane. Bude tomu už v nadchádzajúcej sezóne? Na obdobie od 20. decembra do 15. januára sa dá vo všeobecnosti (bez ohľadu na rok) hľadieť ako na ťažisko tajomna, ktoré je zima schopná vniesť až do útrob našich príbytkov. Dočkáme sa v nadchádzajúcej sezóne "zimnej rozprávky" práve v onom období "tajomna"? Čas ukáže. Jedno je však isté - "zimná rozprávka" nie je len rozprávkou. Je to skutočnosť niektorých zím. Napr. november 2001 poznačený vpádmi studeného vzduchu pod taktovkou "zablokovaného Atlantiku" nás o tom presviedča. Vtedy sa "zimná rozprávka" začala odohrávať už v ňom samotnom, aby bola následne vyústená v omamnú katarziu potom nasledujúceho mrazivého, bieleho decembra. Teraz je rok 2014 a my máme čas...