Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 23.11.2014 01:15

Presúvame sa do samotnej záverečnej fázy jesene, kedy už bola príroda po minulé desaťročia pripravená na príchod chladnej zimy. Súčasné pretrvávajúce veľmi teplé novembrové počasie však prírodu na mnohých miestach strednej Európy privádza, podobne ako v mnohých veľmi teplých posledných rokoch, do slepej uličky, keďže najmä v stredoeurópskych nížinách kde v posledných týždňoch nemrzlo, začínajú kvitnúť stromy. Nástup zimnej sezóny 2014/15, rovnako ako odchod zimy 2013/14 bol na Slovensku extrémy. Niektoré kúty Slovenska v dlhom, 285 dňovom období, od 18. februára (kedy v bratislavskej Kolibe namerali minimum -0,1°C (a od 8.2.2014 mrzlo na Kolibe slabo len 3-krát); Zdroj: ogimet.com/SHMÚ) až do súčasných dní (v lokalite nebude mrznúť podľa našej dlhodobej predpovede veľmi pravdepodobne až do začiatku decembra 2015) zažili/zažijú extrémne dlhé obdobie bez akéhokoľvek mrazu. O neslýchaných 23 dní bude prekonaný doterajší rekord dĺžky obdobia bez mrazov na spomínanej stanici, ktorý pochádza z roku 1989, kedy nemrzlo na Kolibe celých 262 dní. Dĺžka obdobia bez mrazov sa teda predĺžila až tak, že posledný mrazový deň, kedy teplota klesne pod nulu sa vyskytol už v poslednom zimnom mesiaci a prvý mrazový deň sa vyskytne naopak extrémne neskoro, teda až v decembri - prvom mesiaci nasledujúcej zimy. Nielen leto, ale aj jar a jeseň sa teda na Slovensku po prvýkrát v histórii zaobíde v niektorých častiach Slovenska úplne bez mrazov!!!

 

Prejavy klimatickej zmeny sledujeme každým dňom drastickejšie

 

 

To, že na Slovensku nemrzne tri celé za sebou nasledujúce ročné obdobia nie je jediným varovným prstom, ktorý zdvíha príroda nad nekontrolovanou činnosťou človeka. Pribúda extrémnych vĺn horúčav (vo veľmi krátkom období sme na Slovensku zaznamenali 2 roky z dovtedy nevídanými teplotami nad +40°C / rok 2007 - Hurbanovo +40,3°C a Dudince +40,2°C a rok 2013 - Gabčíkovo +40,2°C), každým rokom nás trápi čoraz väčšie množstvo extrémnych prívalových zrážok - búrok a tlakových níží v teplejšej atmosfére s dvoj- až trojcifernými úhrnmi zrážok pribúda (povodne v máji 2014, povodne na Dunaji 2013, extrémny rok 2010...), zima nám mizne pred očami a teplotne normálne a zasnežené zimy nám prináša už len negatívna fáza severoatlantickej oscilácie (zima 2012/13), výrazne klesá počet studených dní, periód, mesiacov, sezón a rokov, vo veľmi krátkom čase sa objavujú extrémne zimy, ktoré sa od začiatku pozorovaní vôbec nevyskytovali (2 najextrémnejšie teplé zimy 2006/07 a 2013/14), v dôsledku zvýšenej teploty a zvýšeného výparu pribúda napriek extrémnym krátkodobým lejakom a búrkam období sucha, kedy príroda prahne, pribúda orkánov a nárazy vetra sú aj pri búrkach silnejšie, spomalený jet -stream (rozumej zmeny v amplitúde a frekvencii planetárnych vĺn, ktoré kopírujú dráhy cyklón) ruka v ruke s extrémne teplou Arktídou spôsobujú, že vlny (periódy) extrémneho počasia sa držia vo všetkých regiónoch miernych šírok dlhšie ako v minulosti...21. storočie - začiatok tretieho tisícročia, bude v tomto nastolenom a exaktne nespochybniteľnom trende veľkým mementom pre nasledujúce generácie, ktoré problém klimatickej zmeny pocítia už oveľa viac ako my. Presné metódy skúmania rádionuklidov, trebárs aj z ľadovcov síce poukazujú na prudké zmeny klímy na Zemi, doby ľadové a medziľadové, no v klimatickej histórii Zeme je jeden háčik - ľadovce, či uloženiny na morskom dne v sebe nezachovali žiadnu pamäť zakódovanú v polčase rozpadu, ktorá by čo i len naznačovala, že v priebehu niekoľkých pár desaťročí prebehli niekedy v minulých geologických dobách také extrémne zmeny, ktorými sme svedkami okolo roku 2000. Pred 18 000 rokmi, kedy ešte vrcholila posledná doba ľadová, bola Európa o 13°C chladnejšia ako dnes. Niekto by si mohol povedať, že súčasných 1,5°C za pár desaťročí je niečo úplne obyčajné, ale omyl. Je rozdiel, ak sa klíma zmení o 1,5°C za 50 rokov a o 1,5°C za 1000 rokov (13°C / 1,5°C = 8 --> 8 000 rokov/ 8 = 1 000 rokov). Zmeny klímy v súčasnosti tak podľa našej logiky v súčasnosti prebiehajú v hrubom odhade asi 20-krát rýchlejšie ako v minulosti. Schválne sme zvolili odbobie oteplenia viažuce sa zo začiatkom neolitickej revolúcie, tj. cca 10 000 rokmi pred naším letopočtom, aby sme zmeny klímy poňali v merítku výraznejších zmien - teda počas rýchleho prechodu z ľadovej do medziľadovej doby, medzi 18 000 a 10 000 rokmi p n.l.. Keby sme chceli zistiť, ako sa klíma zmenila od obdobia 18 tis. r. p n.l. do súčasnosti, aby sme sa vyhli nevýrazným zmenám oteplení a ochladení o +/-2 až 3°C od obdobia 10 tis. r. p n. l. až do uplynulých storočí. Extrémne zmeny klímy so sebou v minulých geologických dobách prinášali len katastrofy nevídaných rozmerov a ani jeden z datovaných prechodov medzi vyše 100vky ľadových a medziľadových dôb nebol ani zďaleka teplotne taký výrazný ako zmeny, ktoré prebiehajú v posledných desaťročiach. Popierači klimatickej zmeny by sa preto mali zamyslieť nad otázkou, aká katastrofická udalosť spôsobila extrémne oteplenie naberajúce na intenzite najmä po roku 1950. Tí ostatní by sa mali zamyslieť nad súčasným stavom našej civilizácie, pretože v druhej polovici tohto storočia už slovenskí klimatológovia očakávajú na Slovensku klímu, aká je v súčasnosti v okolí Belehradu v Srbsku. Razantné zmeny sa však nebudú týkať len Slovenska, ale celej Zeme. Budúce generácie sa tak okrem iného budú musieť vysporiadať aj s tým, že ich predkovia ignorovali fyzikálne mechanizmy našej Zeme, ktoré sa dajú jednoducho overiť na ktorejkoľvek základnej škole pokusom účinkov skleníkového efektu na mikroklímu v obyčajnej uzavretej nádobe (napr. http://www.metlink.org/wp-content/uploads/2013/11/co2.pdf).

 

Obr.: Mrazy na bratislavskú Kolibu prinesie veľmi pravdepodobne až december. Nemrzlo už od 18. februára (na obrázku ensámbel teploty v hladine 850 hPa a zrážok pre Viedeň na najbližšie cca 2 týždne):