Ilustračné foto

Ľudia vymysleli pre zrážky rôzne pomenovania - mrholí, prší, popŕcha. V meteorológii používame iba prvé dva výrazy, ten tretí vlastne popisuje slabý dážď. Ak sú však zrážky také slabé, ako tomu bolo aj v piatok, môže dochádzať k zamieňaniu slabého dažďa a mrholenia - napokon, ak za 12 hodín nameriame iba 1,2 mm zrážok, ide o priemerný úhrn 0,1 mm čo zodpovedá tak slabému dažďu, ako aj miernemu mrholeniu.

Rozdiel medzi týmito dvoma javmi je vo veľkosti vodných kvapiek, ktoré v zrážkach pozorujeme. Dažďové kvapky majú priemer aspoň pol milimetra a po dopade na vodnú hladinu vytvárajú kruhy. Kvapky mrholenia sú menšie a nedokážeme ich rozoznať, lebo sa voľne vznášajú v ovzduší a cítime ich preto na tvári aj pod dáždnikom. Sú rovnomerne rozptýlené a také malé, že pri kontakte s vodnou hladinou s ňou len splynú, kruhy nevytvárajú. Oba tieto javy spôsobujú zvlhčenie zemského povrchu, ktoré sme v piatok mali možnosť pozorovať.

Pri mrholení v praxi nemôžeme zaznamenať vyššie úhrny ako 0,3 mm za hodinu, pretože pri prekročení tejto intenzity sa už drobné kvapky začínajú spájať do väčších a teda sa mrholenie mení na dážď. Na Slovensku sme v piatok zaznamenali oba druhy zrážok, slabý dážď od dopoludnia na západe až podvečer na východe, za ním nasledovalo mrholenie, opäť najprv na západe a neskôr na východe.

Na mape aktuálneho počasia postup jednotlivých druhov zrážok nemohli zachytiť ani oficiálne pozorovateľské stanice, ani naši dobrovoľní pozorovatelia v Aktuálnom počasí, pretože jednoducho ide o príliš lokálny a ťažko detekovateľný jav. Prechodne mohli zrážky ustať, slabo pršalo na jednom mieste, mrholilo neskôr na druhom... pri pohľade na celé Slovensko však dáva postup zrážok zmysel, najmä keď zohľadníme súčasnú synoptickú situáciu.

Naše územie sa nachádza v nevýraznom tlakovom poli, vo vyšších vrstvách ovzdušia prúdi do našej oblasti teplejší vzduch od západu. V prízemnej analýze tlakového poľa môžeme zbadať nevýraznú tlakovú níž, výšková brázda, o ktorej sme písali skôr, sa už vyplnila. Pri pohľade na družicové zábery vidíme (okrem pokrytia väčšiny nášho územia nízkou oblačnosťou inverzného charakteru), že pásmo oblačnosti a slabých zrážok pokrýva Fínsko, Pobaltie, územie na hranici strednej a východnej Európy a ponad Balkán zasahuje až do Stredozemného mora. Možno teda ľahko skonštatovať, že ide o frontálne rozhranie.

Ale to, o aké rozhranie ide, sa už dá určiť len ťažko. Zrážky sa šírili od západu na východ, čo pri smerovaní pásma poukazuje skôr na studený front. Pri zemi však máme prúdenie južné, teda teplé a vo výške západné, ktoré k nám môže priháňať tak teplý, ako aj studený vzduch. Analýza teplotných pomerov v hladine okolo 1500 metrov naznačuje, že naše územie sa nachádza v teplejšom vzduchu. Samotné rozhranie je pritom nevýrazné, pretože vzduch na oboch stranách rozhrania je transformovaný - zohriaty od zemského povrchu.

Práve kvôli tomu sú zrážkové prejavy na tomto rozhraní také slabé - navyše sa pri zemi udržiava inverzia, teda chladnejší vzduch, ktorý sa len postupne zohrieva od teplejšieho vzduchu, ktorý prúdi nad naše územie. Forma zrážok naznačuje, že ide o teplý front - ten studený býva sprevádzaný prehánkami a nie trvalými zrážkami (hoci tie piatočné boli také slabé, že nemuseli byť pozorované nepretržite). A prekvapivo možno situáciu popísať aj tak, aj tak.

Vysvetlenie je takéto: tlakovými útvarmi, ktoré vyvolali rozdiely medzi vzduchovými hmotami nad Európou sú níže nad Islandom a Švédskom. Níž nad Švédskom je takmer vyplnená, Pobaltie však ovplyvňuje svojím studeným frontom. Ten sa ako studený nejaví, pretože prakticky hneď za ním prúdi nad Baltským morom teplejší vzduch od juhu pred výrazným studeným frontom hlbokej islandskej níže (toto prúdenie je posilnené i vplyvom tlakovej výše nad Ruskom). Pás oblačnosti v nevýraznom tlakovom poli pokračuje aj k nám, tu však dochádza k zmene prízemného prúdenia (opäť kvôli výši) a front sa teda vlní, prevládajúce prúdenie mení jeho charakter nad Slovenskom na teplý. Rozdiely pod rovnobežkou 50° severnej šírky vo vzduchovej hmote pred a za frontom sú však mizivé, preto na väčšine synoptických analýz nie je tento front ani zakreslený. Keď však chceme správne pomenovať popisované rozhranie, ide o nevýrazný zvlnený studený front, ktorý má v našej oblasti charakter teplého frontu.

V sobotu už bude situácia nad naším územím menej zaujímavá. Stále zostaneme pod vplyvom nízkej oblačnosti, z ktorej samej osebe môže slabo mrholiť, bude sa od západu blížiť tlaková níž, ktorej stred sa nachádza v súčasnosti nad Atlantikom blízko Španielska, a severom stredoeurópskeho regiónu bude prechádzať jej teplý front. Za frontom sa zosilní teplé prúdenie na prednej strane níže, ktorá v ďalších dňoch postúpi nad Dánsko a postupne sa tak oteplí aj u nás, hoci hmly budú zrejme ustupovať len pozvoľna. Zmenu prinesie až ďalšia tlaková níž s podobnou trasou ako jej predchodkyne, tá však už neustúpi na sever, ale zasiahne priamo strednú Európu. Malo by k tomu dôjsť v stredu 28.11. večer, dovtedy budeme vyhliadku spresňovať.