Marcel Zachar, Meteoinfo.sk / 20.06.2018 10:28
Hoci v tento rok u nás panuje letné počasie s malými prestávkami už od prvej polovice apríla, astronomické leto začína až v týchto dňoch. Stane sa tak práve vo štvrtok 21. júna o 10:08 svetového času UTC (teda o 12:08 nášho SELČ). Slnko v tomto okamihu vstupuje do znamenia Raka a nastáva letný slnovrat.
21. jún – najdlhší deň v roku. V severnej polovici Slovenska vôbec nenastane úplná tma!
Stred slnečného kotúča sa nachádza presne nad obratníkom Raka (23° 26´ severnej zemepisnej šírky). Na severnej pologuli dosahuje Slnko počas pravého poludnia najväčšiu výšku nad obzorom. V rámci zemepisnej šírky Slovenska je to od 64° nad horizontom v najsevernejšej časti územia - sever Oravy, až po približne 65,5° v najjužnejšom cípe - v oblasti Komárna, či Štúrova.
Obr. 1: Dopad slnečných lúčov na Zem v deň letného slnovratu.
Slnko v noci klesá iba plytko pod horizont
Zaujímavosťou tohto obdobia je, že Slnko v noci klesá iba plytko pod horizont. V severnej polovici Slovenska dokonca vôbec nenastáva tzv. astronomická noc. O astronomickej noci vravíme vtedy, ak je taká tma, že sa dajú bez problémov realizovať astronomické pozorovania (neberúc do úvahy prítomnosť svetelného znečistenia). Astronomická noc nastáva v čase, keď Slnko klesne nižšie ako 18° pod horizont. Napríklad v Trstenej na Orave Slnko klesne v noci najhlbšie iba 17,2° pod horizont a astronomická noc tu vôbec nenastáva. O výskyte astronomickej noci dokonca nemožno vravieť ani v južnejšie položenej Banskej Bystrici či v Košiciach. V Bratislave, ktorá leží ešte južnejšie, klesne v noci Slnko najhlbšie až 18,4° pod horizont a astronomická noc tu 21. júna trvá od 0:19 do 1:28 SELČ.
Obr. 2: Severne od rovnobežky 48° 34´ (je to zvýraznená červená čiara na mapke) 21. júna vôbec nenastane astronomická noc.
Vzhľadom k tomu, že na hodinkách máme letný čas, netreba zabúdať na to, že Slnko sa nedostáva najhlbšie pod horizont presne o polnoci, ale podľa občianskeho času až pred jednou hodinou ráno! Týka sa to aj pravého poludnia – to nastáva - keďže ležíme vo východnej časti nášho časového pásma - medzi cca 12:35 na východnom Slovensku a cca 12:55 na západe krajiny.
Tab. 1: Čím severnejšie sa nachádzame, tým je dĺžka dňa väčšia, ale zároveň počas pravého poludnia Slnko nižšie nad horizontom
21. jún = deň najskoršieho východu a zároveň najneskoršieho západu Slnka v roku? Nie celkom.
Deň letného slnovratu neznamená automaticky najskorší ranný východ Slnka a zároveň aj jeho najneskorší západ v roku. Je to trocha zložitejšie. Kvôli nerovnomernému pohybu Zeme okolo Slnka nastáva každoročne najskorší východ Slnka už 16. júna (teda pár dní pred slnovratom) a najneskorší západ Slnka až 25. júna (pár dní po slnovrate). Denný rozdiel vo východoch a západoch Slnka je v týchto dňoch však iba minimálny a predstavuje iba pár sekúnd. Že sa večer začína o niečo skôr stmievať, si preto všimneme najskôr v prvej dekáde júla.
Obr. 3: S obdobím letného slnovratu sa viaže veľa magických zvykov – najznámejšie sú tzv. svätojánske ohne
Tradície spojené s letným slnovratom
Na Slovensku sa najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Táto tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú zväčša sústredené na sviatok sv. Jána Krstiteľa, ktorý pripadá na 24. júna, teda 3 dni po letnom slnovrate. Pohanský obrad sa tak počas dlhých stáročí spojil s kresťanskou tradíciou. V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose, pozbieranej na lúke, sa pripisovala liečebná moc. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá zakladali ohne týždeň pred sv. Jánom, na Jána a po Jánovi. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Predstavy o začínajúcom klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali v niektorých regiónoch horiace kolesá, spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch. Do vatier, ktoré symbolizovali silu Slnka, dávali ľudia kúsok cesta, posúch alebo odrobinky pečiva. Tieto akty boli pozostatkom pôvodných obetných rituálov Slovanov pred nástupom kresťanstva.
Použité zdroje:
slovenske-zvyky.webnode.sk