Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 15.11.2019 18:46

Predkladaný článok predmetom svojho zamerania nadväzuje na články publikované na portáli MeteoInfo.sk dňa 09. 11. 2019 a 13. 11. 2019. Ide o články "Nádej zimy 2019/2020 - deštrukcia polárneho vortexu" a "Niekoľko poznámok k AO a PV alebo na ceste k zime 2019/2020". Aktuálny článok prináša najnovšie informácie o stave a budúcom správaní sa polárneho vortexu.

Podobne ako v úvode prvý zo zmienených článkov i predkladaný článok je koncipovaný na pozadí analýz portálu sewere-weather.eu - v tomto prípade je zdrojom daných analýz článok "The weakening of the polar vortex and the stratospheric jet stream has begun! Polar vortex collapse looks more and more likely by the end of the year!" tamže publikovaný 14. 11. 2019.

 

 

Ako sme v našom článku "Nádej zimy 2019/2020 - deštrukcia polárneho vortexu" uviedli, "v súčasnosti polárny vortex dosahuje veľkú (dokonca nadštandardne veľkú) silu" - s ohľadom na ostatné dni by sme mohli dodať, že sila polárneho vortexu bola až rekordná (vzhľadom na 40-ročné ostatné obdobie). Ďalšiemu posilňovaniu polárneho vortexu začali brániť dve termobarické vlny (na obrázku 1 sú označené písmenami X a Y), ktoré naň tlačia. Výsledkom tlaku termobarických vĺn býva (pozri teoretický výklad v článku "Nádej zimy 2019/2020 - deštrukcia polárneho vortexu") oslabenie (rozumej spomalenie), resp. narušenie a prípadne i úplná deštrukcia, kolaps polárneho vortexu.

 

Obr. 1: Polárny vortex v hladine 10 hPa (približne 30 km nad hladinou mora) z pera numerického modelu GFS v platnosti pre 15. 11. 2019 (06:00 Z, resp. 07:00 SEČ); zdroj: wetterzentrale.de 

 

Na obrázku 1 je zobrazený polárny vortex v hladine 10 hPa (v nadmorskej výške približne 30 km) - tento sa zviditeľňuje vďaka grafickej reprezentácii veterných pomerov v danej hladine. Vidieť, že polárny vortex je termobarickými vlnami (útvary X a Y) napadnutý z oboch strán. Do 20. 11. 2019 model GFS simuluje vznik tretej termobarickej vlny (obrázok 2).

 

Obr. 2: Polárny vortex v hladine 10 hPa (približne 30 km nad hladinou mora) z pera numerického modelu GFS v platnosti pre 20. 11. 2019 (06:00 Z, resp. 07:00 SEČ); zdroj: wetterzentrale.de 

 

K dispozícii (obrázok 3) je 16-dňová prognóza sily (rýchlosti) polárneho jetstreamu (ide o dýzové výškové prúdenie, ktoré meandrovito obklopuje polárny vortex - pozri úvodný obrázok). Príslušná krivka zobrazuje sukcesívny pokles sily polárneho jetstreamu, čo je odpoveď na tlak spomínaných termobarických vĺn.

 

Obr. 3: 16-dňová prognóza sily (rýchlosti) polárneho jetstreamu; zdroj: sewere-weather.eu

 

Oslabovanie polárneho vortexu zvyšuje pravdepodobnosť budúcich prienikov studeného, pôvodom arktického vzduchu do nižších zemepisných šírok (majúc na mysli i vnútrozemie Európy). Dokonca, najnovšie simulácie numerického modelu ECMWF začínajú naznačovať možnú udalosť náhleho stratosférického oteplenia - pozri teoretický výklad v článku "Nádej zimy 2019/2020 - deštrukcia polárneho vortexu". Ako sme tamže uviedli "udalosť náhleho stratosférického oteplenia (SSW) deštrukčne pôsobí na polárny vortex".

 

Realizácia udalosti náhleho stratosférického oteplenia, dedukovateľná z najnovších simulácií numerického modelu ECMWF (obrázok 4 a obrázok 5), je predstaviteľná do konca aktuálneho roka.

 

Z obrázku 4 a obrázku 5 je možné čítať veľké kladné odchýlky teplotných pomerov a veľké kladné odchýlky geopotenciálnej výšky (v uvedenom poradí) v hladine 10 hPa (približne 30 km nadmorskej výšky) v platnosti pre január 2020, resp. jeho počiatok. Simulácie teda naznačujú vo vysokých hladinách ovzdušia (nadmorská výška 30 km) namiesto studeného nízkotlakového víru teplejší a slabší vír nad arktickou oblasťou. To je silným znakom skolabovaného polárneho vortexu následkom udalosti náhleho stratosférického oteplenia.   

 

Obr. 4: Odchýlky teplotných pomerov v hladine 10 hPa (približne 30 km nadmorskej výšky) v platnosti pre január 2020, resp. jeho počiatok; zdroj: sewere-weather.eu

 

 

Obr. 5: Odchýlky geopotenciálnej výšky v hladine 10 hPa (približne 30 km nadmorskej výšky) v platnosti pre január 2020, resp. jeho počiatok; zdroj: sewere-weather.eu

 

Vo väčšine prípadov skolabovaného polárneho vortexu dochádza k zásadným zmenám v distribúcii poveternostných systémov v celej severnej hemisfére. Inak povedané, dochádza obvykle k výraznej prestavbe veľkopriestorovej termobarickej konštelácie. To vyúsťuje v ochladzovacie efekty v rámci Eurázie a USA. Uvedenému zodpovedá obrázok 6, ktorý je výsledkom spracovania priemerných anomálií prízemných teplotných pomerov 0 až 30 dní po vypuknutí udalosti náhleho stratosférického oteplenia.     

 

Obr. 6: Priemerné anomálie prízemných teplotných pomerov 0 až 30 dní po vypuknutí udalosti náhleho stratosférického oteplenia; zdroj: sewere-weather.eu

 

Správanie sa polárneho vortexu v kontexte budúcich efektov v platnosti pre zimu 2019/2020 budeme pozorne sledovať a prinášať pravidelné aktualizácie.

 

 

Je dobre predstaviteľné (na základe výstupov numerických modelov), že aktuálne - s ohľadom na kalendár - teplé až veľmi teplé počasie (veľmi teplo bude u nás napríklad v nedeľu, 17. 11. 2019) bude mať tendenciu pretrvávať určité obdobie (s prípadnými prerušeniami), a to možno i niekoľkých týždňov v rade za sebou. Nič to však nemení na tom, že zima ako ročné obdobie sa začne písať (až) 01. decembra. Navyše, to najvzácnejšie obdobie zimy je vo všeobecnosti obdobie od 20. decembra do 15. januára - nami označované ako obdobie hlbokej zimy. A je možné (aj na základe vyššie uvedeného textu), že práve v tomto období zima 2019/2020 vykáže najatraktívnejšie realizácie z pohľadu milovníkov snehu a mrazu.