Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 24.11.2019 15:09

Predkladaný článok, publikovaný zhodou okolností presne mesiac pred Štedrým dňom, je určený priaznivcom zimného počasia. Ide o ďalší článok zo série venovanej reminiscenciám na zimy, ktoré sa zapísali do análov meteorológie. Tentokrát si všímame zimu 2016/2017, resp. jej "veľký január 2017". Myšlienkou článku je poukázať na fakt, že i v čase klimatickej zmeny vo všeobecnosti favorizujúcej "teplotný nadpriemer" sa z času na čas vyskytujú udalosti spojené s úderom mimoriadne studeného počasia. Inými slovami, naším cieľom je poukázať na skutočnosť, že otázka mimoriadne studeného obdobia v rámci tej-ktorej zimy v budúcnosti je otázkou len času. Ktovie, možno práve nadchádzajúca zima 2019/2020, do ktorej (ako sme uviedli napr. v článku "Aká bude zima 2019/2020? - finálny modelový výhľad" z 19. 11. 2019) vstúpime nie s ideálnymi sezónnymi výhľadmi, udrie v rámci jej priebehu čímsi, čo sa zapíše do análov meteorológie a na čo budeme spomínať tak, ako to robíme aktuálne v prípade zimy 2016/2017.

To, k čomu sme vtedy - v decembri 2016 - pomaly speli, sa postupom dní ukázalo byť nezvratným. Tri roky dovtedy nás zima šetrila, aby teraz, počas sezóny 2016/2017, nás začala kváriť.

 

Silvester 2016. Naše územie je pod vplyvom tlakovej výše s centrom nad vnútrozemím Európy. Vo vyšších vrstvách ovzdušia sa k nám začína dostávať teplejší vzduch. Poveternostná situácia nie je ničím zvláštna - za pozornosť však stojí vysokotlakový blok nad Atlantikom (obrázok 1). Význam takého bloku spočíva v tom, že bráni otepľujúcemu vplyvu Atlantiku na európsku pevninu.

 

Obr. 1: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 31. december 2016; zdroj: wetterzentrale.de

 

Písal sa január 2017. Onedlho budú tri roky odvtedy, čo onomu januáru prischol prívlastok "veľký". "Veľký január 2017" nám pripomenul, že i v čase klimatickej zmeny favorizujúcej globálny nárast priemerných teplôt vzduchu vie zima udrieť silou schopnou generovať rekordy.

 

Pozícia "veľkého januára 2017" je s ohľadom na dominujúci charakter súčasných zím takmer neuveriteľná. Kolektív odborníkov z SHMÚ vyšiel 01. februára 2017 s článkom "Zhodnotenie mesiaca január 2017" dostupným na webovom sídle SHMÚ, ktorý je potvrdením výnimočnosti, "veľkosti" onoho mesiaca. Citujeme: "Prvý mesiac v roku 2017 bol z hľadiska priestorovej priemernej mesačnej teploty vzduchu na Slovensku v prvej desiatke najchladnejších januárov od roku 1931".

 

Pokiaľ ide o vybrané stanice, "veľký január 2017" zaznamenal z hľadiska priemernej mesačnej teploty vzduchu takéto (citujeme z vyššie zmieneného článku) skóre (tabuľka 1):

 

Tab. 1: "Skóre" januára 2017 na vybraných staniciach z hľadiska priemernej mesačnej teploty vzduchu; zdroj: SHMÚ

Sliač	3. najchladnejší január od roku 1931
Brezno	4. najchladnejší január od roku 1931
Nitra	4. najchladnejší január od roku 1931
Prievidza	4. najchladnejší január od roku 1931
Piešťany	6. najchladnejší január od roku 1931
Rimavská Sobota	6. najchladnejší január od roku 1931

 

Slovensko ako celok vykázalo "veľký január 2017" ako deviaty najchladnejší spomedzi všetkých januárov od roku 1931 (zdroj: "Zhodnotenie mesiaca január 2017", dostupné na shmu.sk).

 

Skutočnosť, že Oravská Lesná zaznamenala vo "veľkom januári 2017" -35,5 °C (stalo sa to 08. januára) a tiež, že (08. januára) pod -30 °C klesla teplota vzduchu i v Červenom Kláštori či Liesku, nie je azda tak zarážajúca ako fakt, že tesne pod -30 °C klesla teplota vzduchu (tiež sa to stalo 08. januára) i v Dudinciach (zdroj: "Zhodnotenie mesiaca január 2017", dostupné na shmu.sk).   

 

Najdôležitejšou poveternostnou udalosťou "veľkého januára 2017" sa stal masívny vpád arktického vzduchu na sviatok Zjavenia Pána (ľudovo sviatok Troch kráľov). Významnosť, pôsobivosť predmetnej udalosti dokumentuje obrázok 2.

 

Obr. 2: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 06. január 2017; zdroj: wetterzentrale.de

 

Prúd studeného arktického vzduchu bol taký masívny a taký výrazný, že zaplavil veľkú časť európskej pevniny a dostal sa ďaleko na juh. Teplota vzduchovej hmoty vo voľnej hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) sa pohybovala pri -20 °C, čo sú na naše pomery už veľmi pozoruhodné čísla. Na Lomnickom štíte, kde sa nachádza najvyššie položená meteorologická stanica SHMÚ, klesla teplota vzduchu na Troch kráľov na -29,6 °C, pričom nižšia teplota vzduchu na tejto stanici bola zaznamenaná 30. 01. 1987 (zdroj: "Na Slovensku sme namerali menej ako -35 °C", dostupné na shmu.sk). I to svedčí o tom, že prúdiaca vzduchová hmota bola mimoriadne studená.

 

O (vyššie zmienených) extrémne nízkych teplotách vzduchu prekonávajúcich vo väzbe na nočné minimá hranicu -30 °C napokon rozhodlo "usadenie" preniknutého veľmi studeného vzduchu (zvlášť v prízemných partiách ovzdušia) v anticyklonálnych pomeroch a tiež prítomnosť snehovej pokrývky. Obrázok 3 je viazaný na 10. január a dobre vystihuje podstatu onoho "usadenia".

 

Obr. 3: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 10. január 2017; zdroj: wetterzentrale.de

 

Nová dávka studenej vzduchovej hmoty (vo výškach už nie tak studenej ako počas Troch kráľov) prenikla do vnútrozemia Európy v polovici "veľkého januára 2017". Aj tá našla barické podmienky k tomu, aby sa mohla usadiť. 

 

"Veľký január 2017" vykazoval v priestore vnútrozemia Európy anticyklonálne tendencie. Vhodným príkladom tejto charakteristiky je obrázok 4 zo 16. januára.

 

Obr. 4: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 16. január 2017; zdroj: wetterzentrale.de

 

V oblasti vysokého tlaku vzduchu sa studená vzduchová hmota počas jasných nocí vo svojej prízemnej vrstve ďalej (radiačne) vychladzovala. Aj preto nižšie polohy vykázali za celý mesiac január 2017 väčšie odchýlky od normálu ako vyššie polohy. Dokonca, na Lomnickom štíte odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1961-1990 bola (iba) -1,3 °C (zdroj: "Zhodnotenie mesiaca január 2017", dostupné na shmu.sk).  

 

 

Namiesto záveru azda len skonštatujeme ono obligátne: pomyselný "kalendár budúcich poveternostných udalostí" akiste disponuje záznamami o budúcich udalostiach takých, ktoré sa natrvalo uchovajú vo fragmentoch našich pamätí - milovníkov fujavíc, snehových kalamít či do špiku kostí zachádzajúcich mrazov pritom nevynímajúc.