Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 09.01.2020 18:45
Končí sa prvá dekáda januára a k "vpádu zimy", ktorý by zabezpečil snehovú pokrývku a mrazy v rámci celého Slovenka, dosiaľ nedošlo. V článku stručne a jednoducho hodnotíme možnosti "vpádu zimy" počas druhej a tretej dekády januára.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Obrázok 1 a obrázok 2 poukazujú na to, ako sa správala zima presne pred rokom (09. 01. 2019). V súčasnosti panuje zjavne odlišný charakter počasia. Zimu dnes pripomínala poľadovica, ktorá sa tvorila pod vplyvom mrznúcich zrážok.
Obr. 1: Trenčianske Jastrabie pred rokom (foto: Janko - MeteoInfo.sk; 09. 01. 2019)
Obr. 2: Trenčín pred rokom (foto: Martin - MeteoInfo.sk; 09. 01. 2019)
Výraznú poľadovicu dnes (09. 01. 2020) hlásili prispievatelia portálu MeteoInfo.sk napr. zo Sulína, Svitu, Revúcej či Prešova. Dokonca, podľa hlásení z niektorých lokalít (Revúca, Prešov) šlo o poľadovicu, "aká tam nebola roky" alebo "akú si málokto pamätá".
Teploty vzduchu počas dňa zostali v nižších polohách na celom východnom a časti stredného Slovenska pod nulou, preto s poľadovicou v dotknutých miestach bojujú bez podpory počasia.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
V našich denne aktualizovaných "desaťdňovkách" (pozri sekciu "dlhodobá predpoveď" portálu MeteoInfo.sk) sa priamo či nepriamo zaoberáme aj tým, kedy na naše územie vpadne zima so všetkým, čo k "poriadnej zime" patrí.
Ako obrázok 3 ponúkame ansámblovú predpoveď teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m nadmorskej výšky) vygenerovanú numerickým modelom GFS.
Obr. 3: Ansámblová predpoveď teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1500 m n. m.) - numerický model GFS; zdroj: wetterzentrale.de
Jednotlivé krivky (obrázok 3) predstavujú očakávaný vývoj teplotných pomerov v hladine 850 hPa. Každá krivka je výstupom numerického modelu z rovnakého termínu (v našom prípade 09. 01. 2020, 06:00 Zulu), ale vždy pri trochu zmenených vstupných podmienkach.
Vidíme, že všetky krivky (obrázok 3) sú v platnosti pre prvú dekádu januára (resp. najmä pre jej prvú polovicu) vysoko nad dlhodobým priemerom. "Vpád zimy" v prvej dekáde januára (resp. v jej väčšinovej časti) je teda veľmi nepravdepodobný.
Všimnime si (obrázok 3), že k záveru druhej dekády januára krivky ako celok vykazujú klesajúci trend. Vidieť je to možné podľa bielej krivky, ktorá je priemerom jednotlivých kriviek.
Uvedená skutočnosť už otvára priestor pre úvahy o možnej zmene rozloženia tlakového poľa. Je vhodné však podotknúť, že biela krivka len veľmi opatrne tenduje k dlhodobému priemeru (znázornenému červenou krivkou) a navyše - teplotné pomery v hladine 850 hPa (cca 1 500 m nadmorskej výšky) blížiace sa v tretej dekáde k -5 °C by len obťažne dokázali byť spojené v nižších polohách s dlhšie trvajúcim období so snehom a mrazom.
Napriek nie optimistickým scenárom z pohľadu milovníkov snehu a mrazu veríme, že zima 2019/2020 vykáže aspoň jednu udalosť, ktorá bude - hoci i len sčasti alebo len v malej miere - kompenzovať jej doterajší priebeh. Tiež je vhodné podotknúť, že v závislosti od predikčného obdobia je potrebné simulácie numerických modelov ponímať s istou mierou tolerancie. A v tomto kontexte hľadíme i na tretiu dekádu januára, ktorá je vo veci očakávaného poveternostného diania nateraz do veľkej miery otvorená.